Rosenie okien – prečo vzniká a ako mu predchádzať

Prečo vzniká rosenie okien a ako mu predchádzať?

Prirodzené vetranie oknami

Prirodzené vetranie oknami

Okno býva najslabším tepelno izolačným prvkom domu ( za predpokladu správne zatepleného domu a profesionálnej montáže okien ). Dnešné štandardné okenné dvojsklo Ug = 1,1 W / (m2K) aj vo veľmi kvalitnom drevenom alebo plastovom ráme sa za tuhých mrazov môže stať miestom intenzívneho zrážania vody. Najbežnejším riešením je zníženie vnútornej vlhkosti vzduchu, alebo výmena dvojskla za trojsklo, prípadne dvojsklo so špeciálnymi fóliami plniacimi funkciu tepelného zrkadla ( fólia odráža tepelné žiarenie naspäť ku zdroju ). Rosenie okenného zasklenia na vonkajšom povrchu nie je technickou závadou, je naopak preukazom vysokej tepelno izolačnej účinnosti okien. Ak sa na vnútornej strane okien ( na zasklení, rámoch, alebo obidvoch ), zráža v chladnom období rosa, je to jasné znamenie, že vlhkosť vnútorného vzduchu je príliš veľká a povrchy ktoré sa rosia sú príliš chladné. A čo musíme urobiť? Zvýšiť povrchovú teplotu vlhnúcich a rosiacich sa okenných plôch a znížiť % vlhkosti vnútorného vzduchu.

Chladné okná - kedy a prečo

Chladný povrch okien ( zasklenia a rámov okien ) sa vyskytuje v zime a prechodnom období. V lete tento problém nemáme. Na vine sú horšie tepelnoizolačné vlastnosti okien, vzhľadom ku stenám a ostatným stavebným častiam domu. Vnútorné povrchové teploty okien a rámov nie sú všade rovnaké: najchladnejšími miestami zvislého okna sú (v zime) zvyčajne oba dolné rohy a po ňom celý dolný okraj zasklenia, v blízkosti jeho dotyku s rámom. Príčiny sú dve. V týchto miestach bývajú tepelné mosty a práve tu je znížené prúdenie vzduchu, teda aj nižšia povrchová teplota a vyššie riziko rosenia okna prípadne rámu. Príčinou chladných okenných plôch na vnútornej strane môže byť aj studený vonkajší vzduch, ktorý preniká netesnými oknami a ochladzuje vnútorný povrch okna (zasklenia aj rámov). Takto ochladzované miesta sa môžu rosiť a najmä v mrazoch sa tu môže tvoriť aj ľad. Inoväť či ľad je väčšinou dôkazom tohto typu ochladzovania vnútorného povrchu okna. Začínajúce rosenie môže oddialiť, niekedy aj odstrániť, zvýšené prúdenie vzduchu pozdĺž orosenej plochy, ktoré (popri tom, že zdvihne povrchovú teplotu), urýchli odpar rosy.

Význam vetrania

K roseniu niekedy paradoxne dochádza, až po výmene starých, nevyhovujúcich okien so zasklením UG = 1,7 W / (m2K) za nové, ktorých rám je podstatne lepší a zasklenie býva na úrovni UG = 1,1 W / (m2K). Dôvod je prostý: zatiaľ čo staré, netesné okná zaisťovali vďaka vysokej infiltrácii (prenikania vzduchu) výdatné vetranie veľmi suchým zimným vzduchom, nové a veľmi tesné okná - ak sú zatvorené - nevetrajú. A tak, aj keď nové a kvalitnejšie okná majú v zime výrazne vyššiu povrchovú teplotu, môže sa kvôli ich tesnosti nahromadiť vo vzduchu taká vlhkosť z dýchania ( potenia osôb, varenia, umývania, prania atď ), že sa napriek tomu orosia. Vetranie je v domácnostiach vôbec, ku škode bývajúcich, podceňované. V nevetranej novostavbe, alebo rekonštruovanom dome ( ktoré sú podľa súčasných štandardov veľmi tesné ), sa pri prevádzke a v prítomnosti obyvateľov hromadí vo vzduchu vydychovaný oxid uhličitý CO2 a vodná para. Napr. štvorčlenná rodina, ktorej členovia vážia dokopy 220 kg, vydýchajú za 24 hodín, pri bežnej prevádzke približne 3,7 kg CO2 a 1,5 kg vodnej pary, ktorá pochádza iba z metabolického spaľovania cukrov. Minimálne dvojnásobné množstvo vodnej pary sa navyše uvoľní vypotením vypitej vody, a ďalší významný prírastok pary sa uvoľní pri varení, umývaní atď, teda pri prevádzke bytu. S pomocou vyššie uvedených informácií si urobme obrázok, ako tieto množstvá ovplyvnia vlhkosť a hladinu CO2 v byte o celkovom objeme, dajme tomu, 240 m3. Zdravotne doporučované množstvá oboch plynov v danom priestore sú 0,3 kg (pri obsahu 700 ppmv CO2) pre oxid uhličitý CO2 a 2,1 kg pre vodnú paru (pri normou požadovanej relatívnej vlhkosti 50%). Je vidieť, že bez dostatočného vetrania by sme v byte žili ako v dažďovom pralese (100% vlhkosť) a čoskoro by sme sa udusili. (Pozn: na 1 kg vydychovaného CO2 pripadá 0,41 kg vydychovaný vodnej pary, vzniknutej v dôsledku metabolických dejov) Riziko tvorby kondenzátu ( rosenia ) na sklách a rámoch okien je vyššie pri nižšej tepelnoizolačnej kvalite okien a vyššej vlhkosti vnútorného vzduchu. Dôležitú úlohu hrá vedľa vysokých, tepelno-technických vlastností okien, tiež správne vetranie tak, aby sa relatívna vlhkosť vnútorného vzduchu v zime pohybovala do 50%.

Pridaj komentár